logotype


Mletie



Mletie

Žáner: Poézia
Väzba: Brožovaná
Rok vydania: 2001
Počet strán: 68 strán
ISBN: 8088965438


Cena: 4,00 €
120.5 Sk



Žánrovo je Mletie básnické pásmo (pravda, s výhradou, ku ktorej sa ešte dostanem) napísané voľným veršom, kde autor pokračuje vo svojom debutovom básnickom rukopise. Evidentný posun je však v akomsi riedení textu, asociatívny prístup k písaniu dopĺňa istý druh civilnosti v básnickom prejave, ktorý sa iba veľmi jemne črtal aj v prvej knižke, predovšetkým ako básnikov zmysel pre pozorovanie a zameranosť na detail. Tento výrazový posun podporuje aj spôsob zalomenia textu v knihe: široké riadkovanie a faktická úspornosť textu na (dvoj)strane má svoj zmysel a čitateľovi avizuje určitú slobodu alebo nenáhlivosť v približovaní sa k sémantike celého pásma.

Solotrukovo Mletie, na druhej strane, stráca energickú nabitosť básnikovho debutu, jeho tón je umiernenejší, emocionálne suchší, dalo by sa povedať (nebásnicky) vyrovnanejší, odstup lyrického subjektu od sprostredkovaných obsahov dokonca evokuje pocit vyprázdnenosti, ktorá sa za všetkým ukrýva ako jediná samozrejmosť. Dôležitú prácu v tomto smere vykonáva tradičná syntax opúšťajúca akúkoľvek hudobnosť verša; rytmické komponenty autor vo svojej básnickej skladbe uplatňuje iba pri akcentovaní významov vysunutých do samostatných, hoci aj jednoveršových strof. Je to však skôr kompozičná záležitosť ako jazyková, skôr sémantická ako paraverbálna. Solotrukovo pásmo oddeľuje od prózy iba zvonku diktovaná distribúcia významov do jednotlivých veršov a výrazne voľný, asociatívny ráz textového zápisu, ktorý otvára široké možnosti pre rôzne významové interpretácie. Sprievodným znakom už zmieneného civilizmu sa tak stáva strata poetizmu evokovaného na nižších, napríklad gramatických, morfologických, syntaktických štrukturálnych úrovniach textu a zvýraznenie komplexnejšieho sémantického rámcovania výpovede, ktoré, koniec koncov naznačuje už samotný žáner pásma, resp. poémy komponovanej ako celok. (...)

Sémantika Solotrukovej básne-poémy vlastnou tiažou vyúsťuje do jediného vymedziteľného akcentu, ktorým sa postupne stáva topos rodiny (domácej kuchyne) a v jeho rámci, prirodzene, aj topos partnerského vzťahu. Spoza takto definovateľnej básnickej kulisy sa prediera na povrch otázka ani nie tak zmyslu, ako skôr povahy ľudského bytia. Interný subjekt básne zaznamenáva jeho premenlivosť, ale aj relatívnosť zvýznamňujúcich (sociálnych) kontextov, a súčasne istú návratnosť základných životných motivácií v akejsi oslabujúcej či zoslabenej intencii. V poéme sa striedajú syntetizujúce ambície básnického subjektu s potrebou zachovať zvýšenú mieru neurčitosti pri rekapitulácii a spracúvaní životných dejov a peripetií; pohyb jedným smerom okamžite vyvoláva opačné nutkanie – a v tejto nerozhodnuteľnosti sa ocitá aj vnútorný adresát či vonkajší recipient Solotrukovej poézie.

Keďže s istou pravidelnosťou tu funguje práve len podobné rozkolísavanie identít a subjektívnych ambícií, zo sprievodných znakov poctivého hľadačstva postupne vzniká básnický mechanizmus, ktorý podsúva celej básni skryto opatrnícky prídych a súčasne simuluje akýsi kinetický efekt roz-zvažovania. De facto je však básnikovo hľadanie najmä hľadaním odvahy veci obnažovať, a nie zahmlievať. Preto jeho báseň-pásmo nezískava svoj profil a svoju estetickú moc prostredníctvom všetkých významových vrstiev a línií, ktoré by v ňom mohli a mali spolupracovať, ale je len sémanticky a kvalitatívne rozostrenou stopou úsilia byť veľkou formou.

- Stanislava Chrobáková-Repar -