Ďalšia básnická zbierka úspešného slovenského básnika.
JABLKOVÝ ZÁVIN
Na počiatku muselo byť nejaké do očí bijúce, idea,
voľajaký kameň na zjedenie, nula, z ktorej vytryskla šťava.
No si to ty – vlások strieborný – čo zbieraš grécke slová
z mračien, priesvitnou rukou ich opatrne kladieš do prútia.
Možno to svietilo, vzácna odroda hviezd, dokiaľ zem nepovstala
zo zeme, to prvé, čo odtrhlo samo zo seba ako z nádeje.
Ešte dnes sa ti zaleskne čepeľ noža, keď objaví biele svetlo
pod šupkou vlhkého plášťa, voňavý záblesk jasu.
Rabbi L. tvrdí, že na počiatku nemohla byť nijaká nevedomosť,
iba vedomie hliny, t. j. sloboda kotúľajúceho sa hriechu.
Ale ty hovoríš, že tvoje hlinené srdce je u Pána a prázdnymi
rukami zvinieš hlinu do hliny, kým tvoje slová horia ďalej.
Napokon to celé posypeš prachom škorice a vanilky,
vesmír je hotový, v ktorom ty – vlások strieborný –
budeš na konci všetkého možno všetkým, z toho, čo mám.
Čo z noci – najtemnejšej noci – odnesiem si k bielym labutiam.