To

V zbierke To, v súlade s autorovým názorom „reč hľadá svoje ústa“, básnik hľadá nový výraz, miestami sa prechyľujúci až do podoby básnického a jazykového experimentu. Tým sa opäť podstatne rozširuje výrazová škála, v ktorej Groch realizuje svoj básnický talent.

Pohyb od lyrickej situácie cez komponovanú obraznosť príbehu smerom k básnickej reči ako médiu ľudského bytia je vôbec charakteristický pre tvorbu Erika Jakuba Grocha. S prehlbovaním vedomia o slovnej neuchopiteľnosti sveta v nej priamoúmerne narastá potenciál hĺbkových významov, čím sa – popri výraznom osobnostnom rozmere – miestami dostáva až do blízkosti básnického mysticizmu.