Jedna zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov 20. storočia vznikla na Kysuciach pôvodne ako duo Peter "Varso" Varsavik & Julo Fujak v roku 1994.

Anonymný autor sa podľa anonymných zdrojov narodil v neznámej metropole na konci nemenovanej krajiny. Je neznámym autorom mnohých známych fám a legiend, anekdot aj nadávok, ktoré zľudoveli. Pôsobí pod mnohými umeleckými menami a pseudomenami.

Milan Abelovský v r. 1977 – 81 študoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Banskej Bystrici, kde od 1983 pracoval ako robotník v Závode výpočtovej techniky, od 1997 frézar v strojárňach vo Vlkanovej.

Narodený 28. júla 1927, je americký básnik. Vydal viac ako dvadsať zbierok poézie a vyhral skoro každú zásadnú cenu za poéziu v Amerike, vrátane Pulitzerovej ceny v roku 1976 za zbierku Autoportrét vo vypuklom zrkadle (Self-Portrait in a Convex Mirror)...

Ingeborg Bachmannová patrí k najvýznamnejším po nemecky píšucim autorkám dvadsiateho storočia. Jej poézia, próza, eseje predstavujú úsilie o nové smerovanie v písaní, o skĺbenie intelektuálneho a citového. Po tridsiatich rokoch od jej tragickej smrti (doslova takmer zhorela vo svojom rímskom byte, požiar vznikol od nezahasenej cigarety, ktoré často zhasínala [nedokonale] na vlastnom te­le) vychádzajú jej básne z pozostalosti, inkarnácia jej tela do slova: tu už nejde o to mať brilantný štýl, tu sa z hĺbky vynára tá druhá, iná, ktorá zomiera na nedostatok lásky a porozumenia.

Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku...

(narodený 1963 v Krakowe) je Poľský básnik a novinár. Vyštudoval Polonistiku na Jagiellonskej univerzite, a od roku 1980 je spojený s alternatívnou skupinou bruLion. Je označovaný aj za majstra performance a verejných vystúpení.

Julian Patrick Barnes je anglický spisovateľ, esejista a autor poviedok. Vyštudoval Magdalen College v Oxforde, po dokončení školy pracoval tri roky ako lexikograf a podieľal sa na tvorbe Oxfordského slovníka angličtiny.

(13. apríl 1906 - 22. december 1989) je írsky avantgardný prozaik, dramatik, divadelný režisér a básnik. Jeho tvorba ponúka bezútešný, tragikomický pohľad na ľudskú náturu, často spojenú s čiernou komédiou a šibeničným humorom.

Andrej Belyj (1880-1934) je jednou z najpozoruhodnejších a najuniverzálnejších osobností ruskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. V jeho rozsiahlom literárnom odkaze je zastúpená tak poézia a próza, ako aj publicistika a literárnovedná reflexia.

Stefan Beuse (1967, Münster) v súčasnosti žije v Hamburgu. Mimo iného pracoval ako textár, fotograf a žurnalista (pre Die Zeit, Die Welt, Frankfurter Rundschau a iné periodiká). Autor píše poviedky, romány, scenáre, reportáže, knižné a filmové kritiky.

Narodená 21. 6. 1950 v Jakubovanoch (L. Mikuláš). Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave. Pracovala ako pamiatkárka, historička umenia, vydavateľka. V súčasnosti sa venuje literárnej a dramatickej tvorbe. Žije v Košiciach.

je autrom siedmich básnických zbierok, vďaka ktorým vyhral prestížne literárne ceny, a získali mu povesť jedného z najlepších básnikov novej generácie, rovnako ako miesto v mnohých antológiách súčasnej poézie publikovaných v Poľsku aj zahraničí.

Prvýkrát publikuje v roku 1989 v berlínskom týždeníku Tagesspiegel. Pod pseudonymom Cordt Berneubuger vydáva v roku 1991 svoj prvý román Vodové farby.

Narodil sa 15. októbra 1923 v Santiago de las Vegas na Kube. Dva roky po jeho narodení sa jeho rodina vrátila do Talianska a usadila sa v San Reme. Calvino vyrastal v San Reme a neskôr študoval literatúru v Turíne.

Miro Čársky (1975) je slovenský spisovateľ. Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika.

Branko Čegec (Kraljev Vrh, 1957) – chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum.

snáď najväčší povojnový básnik, bol prevažne nemecky píšuci básnik, prekladateľ a spisovateľ. Narodil sa ako Paul Antschel, neskôr si meno upravil na Ancel, z čohy pochádza jeho umeleck anagram Celan.

Debutoval v roku 1985 zbierkou básní Máš, čo nemáš. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z poľskej, slovinskej,srbskej a chorvátskej literatúry.

Je spoluzakladateľka (2002) a koordinátorka (spolu s manželom Primožom Reparom) medzinárodného projektu Časopis v časopise, ktorý dnes združuje 12 literárnych časopisov z 11 krajín najmä strednej a juhovýchodnej Európy a ktorý získal podporu v rámci programu EU Kultúra 2000

Doc. PhDr. Martin Ciel, PhD. (1963), je absolventom štúdia filmovej a divadelnej vedy. Pôsobil v Slovenskej akadémii vied, neskôr v oddelení výskumu Slovenského filmového ústavu, v súčasnosti je pedagógom na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

CLAUDIU KOMARTIN (1983, Bukurešť) je rumunský básnik, prekladateľ a vydavateľ, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. Generácie 2000. Debutoval v roku 2003 zbierkou básní Bábkar a iné nespavosti, za ktorú získal národnú cenu Mihaia Eminesca.

Dezorzovo lútkové divadlo je jediné bábkové divadlo pre dospelého diváka na Slovensku. Inscenácie divadla videli tisíce divákov na Slovensku, v Čechách, v Poľsku a v Taliansku. Tvorba divadla bola ocenená niekoľkými domácimi aj zahraničnými oceneniami.

Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.

Eva Filová absolvovala VŠVU a Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, kde pedagogicky pôsobí. Napísala knihu Eros, sexus, gender v slovenskom filme (2013), je spoluautorkou rozhlasového cyklu Kino-Ucho (2012 – 2014) a niekoľkých edukatívnych projektov. Dramaturgicky a lektorsky spolupracuje s kinom Lumière a festivalmi 4 živly, Febiofest, Art Film Fest.

Eva Vženteková (predtým Dzúriková) po absolvovaní kulturológie na Filozofickej fakulte UK publikuje filmové recenzie a texty v rôznych periodikách. Je autorkou monografií Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie (Fotofo, 1996) a Diptych Štefana Uhra Organ a Tri dcéry (Fotofo, 2013) a tiež knižného rozhovoru Vyznanie tajného kňaza (Lúč, 2010). Prvé dva tituly boli ocenené prémiou Literárneho fondu.

Jeho debutom je zbierka krátkych príbehov "Raz určite zaprší (Some Rain Must Fall (1998))". Zbierka vyhrala viacero ocenení. Posmelený úspechom svojej prvotiny autor vydáva svoj prvý román "Pod kožou (Under the Skin (2000))" inšpirovaý škótskymi vysočinami...

Prózu, poéziu a umelecké preklady publikuje v periodikách Fragment, Park, Host, Romboid, Vlna a v zborníku festivalu Ars poetica (2003) a i. Jej verše boli preložené do angličtiny. V súčasnosti prednáša dejiny svetového filmu na FTF VŠMU.

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch.

Martin Gerboc (1971), významný maliar s celým zástupom aktivít najmä na slovenskej a českej výtvarnej scéne. Doteraz publikované knihy filozofických esejí a textov o súčasnej maľbe: Myslením ku kríze. Nihilizmus je pragmatizmus (1998), Dôverovať unavuje (2001), Kvapky krvi. Štruktúry sadomasochizmu (2005), Maľba ako politický akt neototalizmu! (2006 a 2007), Saatchiho předsíň. Texty o současnosti v malbě (2010, spoluautor), Tohle není poesie! Zhroucení citů (2016) a Alexander Tinei (2018).

Autorkin svet je svetom zmyslovej konkrétnosti, je plný vôní a farieb, čudných tvarov a zaskakujúcich obrazov, často na tých najbanálnejších miestach.

je jeden z najdôležitejších súčasných škótskych dramatikov. Ako napísal Dan Rebellato v predslove k Hrám I , dôležitým prvkom v Griegovej tvorbe je dopad globalizácie na identitu, vlastníctvo a národnosť

Do oficiálnej literatúry vstúpil v roku 1989 básnickou zbierkou Súkromné hodiny smútku. Základom Grochovej poetiky je tzv. kresťanská lyrika v jej civilnejšom variante.

Narodil sa 15. mája 1943 v Urminciach pri Topoľčanoch, detstvo prežil na Žitnom ostrove. Absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave, pôsobil ako právnik. Je autorom prozaických kníh Dolniaci (1972), V tieni moruše (1973), Mária (1976), Veľké stepné vtáky (1977), Poľné samoty (1979), Kolonisti I (1980, 2. vyd. 1985), Kolonisti II (1981, 2. vyd. 1985), Posolstvo detstva (1982), 7 poviedok (1984), Kolonisti III (1986), Vône podbránia, vône bylín (1986), Bezradnosť náhlej osamotenosti (1988), Zo života outsiderov (1991).

Michal Habaj (nar. 1974 v Bratislave) básnik, vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej Akadémie Vied.

Predstaviteľ najmladšej slov. básnickej generácie; prvotiny zhrnul do útleho knižného debutu Váhavo postávam nepripravený odísť (1995), za ktorý dostal prémiu Ceny I. Kraska; ďalšie básnické zbierky: Jazvyk (1999), Tichorád (2002).

je škótsky dramatik, žijúci v Glasgowe. Už jeho prvá hra Knives in Hens mu priniesla úspech u kritiky aj verejnosti. Jeho posledná hra má názov 365.

Mila Haugová patrí medzi výrazné talenty ženskej poézie. Popritom, že je našou najprekladanejšou poetkou v zahraničí, je aj najplodnejšou súčasnou poetkou. Už tretie desaťročie sa úpenlivo drží slov, ktoré jej pomáhajú žiť.

Zuzana Husárová je autorkou experimentálnej (hlavne elektronickej) literatúry, ktorej sa venuje aj ako teoretička. Vo svojej tvorbe pracuje s rôznymi médiami.

Igor Daniš (1968), vyštudoval NHF EU. Pôsobil v SAV, na Ministerstve financií SR a ČR, v Centre strate-gických štúdií, na Úrade vlády SR a v Národnej rade SR.

IRIS KOPCSAYOVÁ (1967) sa narodila v Bratislave. V roku 1990 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Od skončenia vysokej školy pracuje ako novinárka v printových médiách (Národná obroda, Plus 7 dní, Život, Mamina, Slovenka, Pravda, Plus JEDEN DEŇ, SME).

Ivana Gibová je prozaička, je autorkou zbierky poviedok Usadenina (2013) a noviel Bordeline (2014) a Barbora, boch & katarzia (2016), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2017; získala cenu René Anasoft litera gymnazistov a bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa za najlepšiu prozaickú knihu autora do 35 rokov. V roku 2018 vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Protimluv.

Autor básnickej skladby Rebeliáda (1993), prozaickej práce - postmodernistického prepisu biblického textu (azda) Posledná večera (Kultúrny život, 1991), cyklu próz Dejiny menejcennosti (1994), zbierky poviedok Polia (1999).

Počas štúdií režisér v Divadle SNP v Martine, 1989 – 90 herec a režisér Divadla pre deti a mládež v Trnave, r. 1991 spoluzakladateľ divadelného súboru Stoka v Bratislave, kde dodnes pracuje ako herec, režisér a kmeňový autor.

Predstaviteľ súčasnej slovenskej poézie a finalista básnickej sútaže Básne 2012 a Básne 2013. Autorove texty vychádzajú z anestetickej poetiky autorov experimentálno-dekonštruktívnej poézie s dôrazom aj na vizualitu textu, čerpajúc zo slovných hier.

V Budapešti žijúci maďarský spisovateľ a editor . Jedna z vedúcich postáv tzv. Vizuálnej poézie v Európe, ktorej sa venuje už tridsať rokov.

Srečko Kosovel (1904 – 1926), zázračné dieťa slovinskej literatúry, objavené štyridsať rokov po jeho smrti; básnik čistého srdca ospevujúci Kras v jeho nepoddajnosti i kráse; básnik domoviny, ktorý napriek mladému veku dokázal vyjadriť existenciálnu hĺbku geopolitickej straty „z vôle dejín“.

Daniela Kováčiková (1983) Píše poéziu. Texty jej publikovali časopisy: Romboid, Vertigo, Vlna, Fraktál a Glosolália. Žije a pracuje v Bratislave.

Člen skupiny Group Teraz, ktorá sa zaraďuje k tzv. Novej vlne. Bola zformovaná ako protiklad k socialistickej ideológii. Jeho prvá zbierka Sebaspaľovanie bola provokujúcou aj radikálnou, otvorene prezentujúca sympatie k rebelskému hnutiu mládeže v Poľsku.

V súčasnosti je doktorandkou na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v odbore literárna komparatistika. V rokoch 2002 – 2007 pracovala ako reklamná textárka, PR manažérka či manažérka kultúrnych projektov.

Anglický spisovateľ. Momentálne prednáša Kreatívne písanie na Birkbeck University of London. Toby Litt bol prvýkrát uverejnený v antológii Zdar novým puritánom(2000).

Spisovateľ a kritik Peter Constantin vidí v Lleshanaku úplne originálny hlas – jej poéziu nevidí v priamom spojení s poetickým štýlom v Európe, Amerike či vo zvyšku sveta, ani s Albánskou poéziou, a zahŕňa ju k súčasnej klasike svetovej literatúry.

Po istých úvahách a redukciách som dospel k záveru, že schopná literatúra je perfektne premyslená manipulácia. Nič viac. Ale o niečo menej.

Autorka monografickej práce Symbolizmus ako princíp videnia (1996), zostavovateľka zborníka Symbolizmus v kontextoch a súvislostiach (1999), viacerých vedeckých štúdií a knihy Tabuizovana prekladateľka Zora Jesenská (2007).

Maroš Krajňak (1972) je autorom piatich kníh. Debutoval v roku 2011 novelou Carpathia, na ktorú nadviazal novelami Entropia (2012) a Informácia (2013). V roku 2016 vydal prózu Pogodowitz. Jeho diela boli preložené do poľštiny, maďarčiny a češtiny.

Autor, vlastným menom Miklós Pfisterer, býva označovaný za maďarského Joycea i Prousta. Zanechal po sebe šokujúco rozsiahle a originálne dielo nielen vo forme vydaných próz [väčšinou objemných zväzkov], ale aj denníkových zápiskov, ktoré zaberajú vyše stotisíc rukopisných strán.

je Bosniansky básnik, prozaik, esejista, literárny kritik a prekladateľ. Okrem iného bol riaditeľom medzinárodného literárneho festivalu Sarajevské dni poézie.

Bavi Pain Agda debutoval okultistickou zbierkou básní Kosť & Koža (2002). Je autorom prozaických textov Koniec sveta (2006). Poéziu a prózu publikuje pod rôznymi pseud. a značkami v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Píše aj scenáre, divadelné a rozhlasové hry.

Je filmový vedec a pedagóg. Od roku 2002 pôsobí ako samostatný vedecký pracovník v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV v Bratislave.

V súčasnosti „na voľnej nohe“ publikuje odborné články, spoluorganizuje vedecké konferencie. Je editorom zborníka Umenie a estetično ako sociálne a autonómne fakty.

Radoslav Rochallyi (1980), absolvent filozofie na FFPU. V rokoch 2005 – 2009 študoval a ukončil postgraduálne štúdium.

Rafael Spregelburd sa narodil a žije v Buenos Aires. Pôsobí ako dramatik, prekladateľ, režisér a herec. Patrí k predstaviteľom tzv. "nového argentínskeho divadla" postdiktatúrneho obdobia 80. rokov 20. storočia.

Michal Rehúš (1982) je redaktor magazínu experimentálnej a nekonvenčnej tvorby Kloaka (http://kloaka.membrana.sk/). Venuje sa literárnej kritike a tvorbe básní. V roku 2011 mu vyšla debutová zbierka poézie Program dekomunikácie (Vlna/Drewo a srd).

je srbská poetka. Publikuje už od svojich 18 tich rokov čo jej prinieslo niekoľko ocenení, najmä cenu Branks Radičevića za svoj debut Snovidna voda(Snová voda).

je velšský spisovateľ, autor divadelných, televíznych a rozhlasových hier. Jeho tvorbu charakterizuje originalita a odvaha potýkať sa s témami vo velšskej literatúre neznámymi.

Nóra Ružičková sa narodila 17. mája 1977 v Bratislave. Maturovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave (1995), začala študovať vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1995 – 1998), no štúdium nedokončila.

Bratislavský fanfarón a pseudointelektuál. Jeho precízne poskladané vety, bravúrnou štylistikou usporiadané, poznajú všetci, čo ich nepoznajú, a to si cení najviac. Spisovateľ = ekonomický stroskotanec = nešťastný anachronizmus súčasnosti.

Pravidelne sa zúčastňuje na literárnych festivaloch po celom svete (Česká republika, Írsko, Kolumbia, Poľsko, Slovinsko, USA, Veľká Británia). Ukážky z jeho tvorby boli knižne a časopisecky publikované v angličtine, češtine, chorvátčine, maďarčine, nemčine, slovinčine a španielčine.

peter šulej (1967, banská bystrica) je básnik, prozaik a publicista. doteraz mu vyšli básnické zbierky: prvá trilógia – porno (1994), kult (1996), pop (1998), a tzv. modrá trilógia – návrat veľkého romantika (2001), archetypálne leto (2003) a koniec modrého obdobia (2008). je spoluautorom projektu generator x: hmlovina (1999), generator x_2: nové kódexy (2013) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: misia (1995) a elektronik café (2001). je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení vlna. žije v bratislave.

Sudánsky spisovateľ TAJJIB SÁLIH (1929 – 2009) sa často označuje za „génia moderného arabského románu“. Hoci prežil takmer celý život mimo Sudánu, jeho tvorba je zakorenená v dedine Wad Hámid, kde strávil prvé roky svojho života.

Michal Tallo pôsobí ako interný doktorand na FTF VŠMU v Bratislave. Organizačne pracoval na niekoľkých filmových festivaloch, je redaktorom časopisu Vlna, programovým riaditeľom Kina KLAP a organizátorom literárneho projektu Medziriadky.

Olga Tokarczuk (1962, Sulechów) patrí v poslednom desaťročí ku kritikou najrešpektovanejším a čitateľsky najpopulárnejším poľským spi­sovateľkám. Olga Tokarczuk si po dlhšom pôsobení v profesii psychologičky (vo Vroclave a Walbrzychu) zvolila cestu profesionálnej spisovateľky. Žije so svojou rodinou v dedinke Krajanów neďaleko poľsko-českých hraníc.

Vyštudovala VŠMU. Finalistka Básne 2012. Žije v Bratislave.

Adam Zagajewski (1945) je jednou z ústredných osobností novej vlny v poľskej literatúre; bol spoluzakladateľom básnickej skupiny Teraz, redaktorom podzemného časopisu Zapis, neskôr redaktorom parížskych Zeszytow literackich, prednášal na univerzitách vo Francúzsku a USA.

Je autorkou koncepcie konzervatívneho anarchizmu, ktorý spolu so živelnosťou prešovskej nátury, bytostným intelektuálnym punkom a súčasným jazykom (živým i dramatickým) vytvára z jej textov mozaiku originálnej generačnej výpovede.

Básne začal publikovať v roku 1980. Jeho prvá kniha Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia) vyšla v roku 1984. V osemdesiatych rokoch publikoval predovšetkým v nezávislých a emigrantských vydavateľstvách.

Debutoval v roku 1993 zbierkou heterogénnych básnických textov imitujúcich a parodujúcich žánre populárnej a vysokej literatúry Spitý imidž.

Ivan Žucha (nar. 1935), profesor psychiatrie na LF UK v Bratislave. Publikoval časopisecky a je autorom kníh Fragmenty a Zápisky psychiatra Ivana Žuchu. Kompost je jeho prvou knihou beletrie, aj keď hranice medzi úvahou, pozorovaním, poznámkami k prečítaným textom, asociáciami, komentármi a poviedkami sú neostré.

Svetlana Žuchová (1976) vyštudovala medicínu v Bratislave a psychológiu vo Viedni. V súčasnosti pracuje na Psychiatrickej klinike 1. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde sa na venuje skúmaniu kognitívnych funkcií u pacientok s poruchami príjmu potravy. Okrem toho sa venuje prekladom z angličtiny a nemčiny a je autorkou troch kníh: zbierky poviedok Dulce de Leche, novely Yesim a románu Zlodeji a svedkovia. Poviedky publikovala v časopisoch Romboid, Rak, Vlna a v zborníku Poviedka 2001.