logotype

Kosovel, Srečko


Srečko Kosovel (1904 – 1926), zázračné dieťa slovinskej literatúry, objavené štyridsať rokov po jeho smrti; básnik čistého srdca ospevujúci Kras v jeho nepoddajnosti i kráse; básnik domoviny, ktorý napriek mladému veku dokázal vyjadriť existenciálnu hĺbku geopolitickej straty „z vôle dejín“; básnický kritik sociálnych pohybov a kvasenia, z ktorého sa iba ťažko rodila nová Európa; vzrušený hľadač poetického tvaru a výrazu, ktorý prebádal liaheň avantgárd, ešte než dosiahli svoj vrchol, niektoré i pád; vizionár lepšieho sveta na križovatke kresťanskej a marxistickej ľavice; hravé dieťa i britký um veľkomesta (Terst); rojko a tichý spoluhráč prírody i domácich zátiší (Tomaj); univerzálny duch transcendentálnych presahov, napojených ozajstným, tvrdo zaslúženým životom obyčajného človeka... Milovaný, zatracovaný, znovu objavovaný, privlastňovaný. Vzhľadom na jeho vývinovú trajektóriu a dobovú konfiguráciu mocenských záujmov by Kosovela – podľa monografistu J. Vrečka – čakala buď ilegalita, alebo básnické (od)mlčanie.

 

Jeho priskorá smrť nám však prenecháva iba dohady. Neodškriepiteľný ostáva jeho talent a tvorivý potenciál, výrazný básnikov vklad do studnice avantgardných hnutí, európskej básnickej moderny vôbec. Hovoríme o symbolisticko- impresionistickej a expresionistickej lyrike, v poslednom období života o básňach „komplexoch“, „konsoch“ a „integráloch“. Publikácia jeho tvorbu približuje aj prostredníctvom básní, ktoré sa prvýkrát objavili na verejnosti v roku 2010. O tom aj o inom si môžete prečítať v obsiahlom doslove z pera zostavovateľky tohto výberu a prekladateľky poézie Srečka Kosovela do slovenčiny, Stanislavy Repar.